2017-09-20_velke_gesto_kapitana_umb_timu - UMB HOCKEY

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

2017-2018

VEĽKÉ GESTO OD KAPITÁNA UMB TÍMU

Univerzitný hokejový tím z Banskej Bystrice známy ako UMB tím je súčasťou Európskej Univerzitnej Hokejovej Ligy už štvrtým rokom. Do novej sezóny, však mal nastúpiť bez svojho doterajšieho kapitána tímu Martina Indrycha, ktorý po úspešnej štátnej skúške ukončil svoju púť na Univerzite Mateja Bela.

Na galavečeri 28.6.2017 vedenie UMB tímu oznámilo ukončenie hokejovej kariéry Martina Indrycha v EUHL. Nezabudli však podotknúť, že je tu stále možnosť, že sa kapitán tohto hokejového fenoménu rozhodne nechať svoje korčule na nohách, namiesto toho, aby ich už navždy zavesil na klinec. V priebehu tohto večera UMB tím oboznámil svojich fanúšikov aj so sieňou slávy, ktorú sa rozhodol vytvoriť práve na počesť takýmto osobnostiam ako je Martin Indrych, ktorý sa zároveň stal aj jej prvým členom. Ako prejav vďaky mu bola do rúk odovzdaná malá trofej v podobe vlastnej figuríny s menom, ktorú nevlastnia ani niektoré svetovo známe mená z NHL.

Martin Indrychtak stál vo svojom živote na rozhraní dvoch ciest, no jeho srdce rozhodlo. Zvolil si teda cestu, ktorá ho priviedla naspäť do šatní svojho mužstva, v ktorom sa rozhodol pokračovať ešte jednu sezónu. Martin Indrych je pre svojich fanúšikov známy aj svojim číslom 34, ktoré sa objavuje na jeho drese už od počiatkov tohto prosperujúceho hokejového tímu.

Pre viac informácii sme sa rozhodli pokračujúceho kapitána opýtať pár otázok:

Prečo si sa rozhodol ešte na jeden rok vrátiť do UMB hockey teamu?
„Po ukončení štúdia na VŠ som mal určité plány, ktoré sa z istých dôvodov odložili až na cca apríl 2018 čím mi vzniklo také malé „okno“ a bolo treba ho nejako vyplniť. Prvotný plán bol taký, že tento čas strávim v Bratislave kde moja priateľka študuje a pracuje. Tak som si našiel prácu a nejaký čas sme tam už spoločne žili no potom prišiel zlomový moment v podobe UMB galavečera, po ktorom nasledovali dlhé rozhovory a nakoniec rozhodnutie využiť ešte možnosť jeden rok hrať za UMB. Ešte som mal taký vnútorný pocit, že som nepovedal posledné slovo v UMB a že ešte mám čo odovzdať. A tak som tu :)“

Aký máte cieľ na novú sezónu?
„Samozrejme cieľ máme ako vždy ten najvyšší a to vyhrať Sekerastrophy. Veľmi dobre vieme, aká je to náročná cesta a čo všetko za tým stojí. Veď sme ju už dvakrát mali skoro v rukách.Ale taký je šport a preto sme tu znovu a budeme sa snažiť každý jeden zápas vyhrať a postupne od zápasu k zápasu spoločne kráčať za svojim cieľom.“

Si pri tíme od úplného začiatku, prečo si myslíš, že UMB hockey team sa dokáže už 3 sezóny držať medzi dvoma/tromi najlepšími tímami? Keďže práve takýto dlhodobý úspech je veľmi náročný.
„Je to zrkadlo dlhodobej práce. Vo vedení UMB hockey teamu  sú ľudia,  ktorí to robia zo srdca a zo všetkých síl sa snažia nám hráčom vytvoriť podmienky na naozaj profesionálnej úrovni. Ako hovoríte som pri tíme od začiatku a ten progres ktorý nastal keď porovnám začiatky a prvý rok, a to čo máme teraz, tak to je niečo neskutočné kam sme sa posunuli za štyri roky. Máme v podstate profesionálny tréningový proces, takisto v škole sa nám snažia vychádzať v ústrety keď jazdíme na zápasy a tripy, a mnoho mnohoďalších vecí, ktoré samozrejme nespadli z neba, ale sú za tým hodiny, dni, týždne vybavovania zo strany vedenia. A my sa len snažíme hrať a nejakým spôsobom im to odplatiť. Takže ak sme na špici dlhodobo, tak iba kvôli tvrdej práci nás všetkých :)“

Ako sme už spomenuli, si asi jediný hráč, ktorý pôsobí v UMB tíme už od jeho samotného zrodu. Vedel by si si na tie začiatky zaspomínať?
„Začiatky boli ťažké a spomínam si na to veľmi dobre. Bol som úplne pri zrode UMB hockey teamu a v tom období som hrával za HC 05 Banská Bystrica „B“ druhú ligu a bol som v druhom ročníku na Univerzite Mateja Bela. Lukáš vtedy začínal ako doktorand a keďže sme sa poznali dlhé roky, tak sme boli v blízkom kontakte. Pamätám si, že prišla pozvánka na turnaj vysokých škôl do Bratislavy kde sme vycestovali, pozháňali sme všetkých hokejistov aj bývalých hokejistov, čo boli u nás na škole a tu akosi začala vznikať myšlienka hokejového tímu UMB. V tom období mi Lukáš povedal, že sem dostane EUHL, ktorá vtedy už bežala prvý rok, a ja že to by to bolo fajn, no ďalej som to už nejako neriešil. Ďalšiu sezónu sme už hrali ako UMB hockey team v EUHL a dostali sme sa do finále (úsmev). Znie to veľmi jednoducho, ale je za tým obrovské množstvo Lukášovej práce, rovnako ako aj práce nášho manažéra MilanaKyseľa a asistenta trénera Mareka Janíka. Dokázal by som o tom rozprávať ešte hodiny.“

Po poslednej sezóne EUHL si už bol presťahovaný do Bratislavy, kde si mal aj prácu aj bývanie s priateľkou. Ako reagovala na tvoje rozhodnutie tvoja priateľka, rodina a okolie?
„Áno. Už som bol presťahovaný v Bratislave. Býval som tam s priateľkou, mal som tam aj prácu, mal som tam hrať hokej v druhej lige. Vyzeralo to tak, že je to definitívne. Po galavečeri ako sme tak sedeli s priateľkou a debatovali, videl som aj na nej, že si je vedomá toho, čo sa na tom galavečeri udialo. V každom z nás sa niečo pohlo. Či to bola ona, jej rodičia, moji rodičia, samozrejme aj ja. A tak padol návrh, že ešte ten jeden rok odohrám za UMB tím. Je to tím v ktorom to má zmysel, v ktorom ma opäť začal baviť hokej, aj keď síce na úkor času, ktorý sme mohli stráviť spolu. Vnímam to z jej strany ako obrovskú obetu, za čo jej patrí obdiv a veľké ďakujem. Bolo to veľké rozhodnutie, ktoré sme spravili spoločne s podporou najbližších.“

Aké máš pocity, keď si v rámci siene slávy dostal vlastný model 3D figuríny, ktorú dostávajú len hráči NHL, aj to iba poniektorí?
„Je to skvelý pocit a veľmi si to vážim, tá soška je nádherná. A najlepšie na tom je, že som vôbec netušil o čo ide. Lukáš ma poprosil, či by som sa nezastavil v Šamoríne, že ma pofotia vo výstroji, kvôli 3D scanu a na nejaké marketingové účely a keďže som bol v Bratislave, mal som to blízko, nerobilo mi to žiadny problém. Zamestnanci, čo ma fotili mi tiež nepovedali o čo v skutočnosti ide a mňa ani len nenapadlo myslieť si niečo iné až potom, keď som sa dozvedel na galavečeri, že som tam nebol fotiť 3D scan len tak, ale že budem mať vlastnú sošku, čo si myslím, že nemá len tak hocikto. Tak som bol nesmierne šťastný. Nastali aj drobné komplikácie s výrobou, ale nakoniec to dopadlo všetko dobre a výsledok je naozaj parádny. Skvelá práca od Figuramy a veľká vďaka vedeniu UMB tímu, že môžem mať takúto vzácnu pamiatku na celý život.“

„To, že Martin sa dostal do siene slávy UMB hockey teamu považujem za správne rozhodnutie nás, ako vedenia tímu. Cítili sme to tak a aj sme tak rozhodli. Ukázali sme ako sme ďaleko a čo všetko dokážeme spraviť a pripraviť pre hráčov. Maťove gesto len utvrdzuje to, čo je vlastne UMB hockey team, sme omnoho viac než si ľudia myslia, nie sme len mužstvo, ktoré odohrá pár zápasov. Trávime veľmi veľa času spoločne na tréningoch aj mimo nich. Viete v profesionálnom športe hráči prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse, v univerzitnom športe to tak nie je. Sú hráči ktorí odohrajú za univerzitu 5-6 rokov. A z hráčov sa v prvom rade snažíme vytvoriť veľkú osobnosť. A čo sa týka tej 3D figuríny, čo Maťo dostal, najskôr mi nedá nespomenúť, že jej výroba trvala viac než 2 mesiace a musím poďakovať firme Figurama s ktorou sme začali spolupracovať. Podarilo sa nám pred Maťom utajiť, že sa jedná o jeho figurínu. Maťa snímalo niekoľko desiatok kamier viac než hodinu, aby mohla vzniknúť. Sme rady, že sa nám to podarilo utajiť aj za pomoci zamestnancov vo Figurame, pretože sme mu povedali, že to potrebujeme kvôli 3D modelu hokejistu. Ľudia okolo univerzitného hokeja si musia uvedomiť, že aj takéto veci sú veľmi dôležité. Vzťahy, budovanie tímu, osobnosti hráčov a taktiež aj konkrétne takéto ocenenia, pretože to je jedna z vecí ktoré môžeme dať hráčom, trénerom, manažérom, aby si hokej užívali a mali ho radi. A aj keď s hokejom skončia, budú mať krásne spomienky na univerzitný hokej a nie opak. No a čo sa týka toho, že kapitán sa nám vrátil ešte na jeden rok, nič nie je lepšie pre nás trénerov, keď máte takúto osobnosť v tíme. Týmto pádom sme kompletní a ideme si po svoj cieľ.“(Lukáš Opáth, športový riaditeľ a hlavný tréner UMB tímu)

Autor článku: Barbora Plešavská

 
© 2016 UMB HOCKEY TEAM
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky